Aj keď je florbal na Slovensku ešte stále amatérskym športom, je čoraz populárnejší. Navyše, za posledné roky výrazne expandoval. No aj tento kolektívny šport zažíva v  už rok trvajúcej pandémii koronavírusu SARS-CoV-2 zložité obdobie. Výnimkou nie je ani FBK Harvard Partizánske, ktorý v práci s mládežou patrí medzi popredné slovenské kluby. V aktuálnom súťažnom ročníku 2020/2021 malo Harvard reprezentovať osem mládežníckych tímov. Spolu s  družstvami predprípravky to predstavuje približne 110 športujúcich chlapcov a dievčat. V  súvislosti s  protipandemickými opatreniami však florbalové nádeje Harvardu netrénujú už od konca októbra minulého roku, kým muži a  ženy od tej doby fungovali na tréningoch v  päťčlenných skupinách do 18. decembra. Odvtedy do Mestskej športovej haly v  Partizánskom nevstúpil nikto z harvarďákov. To, aká je momentálna situácia v  FBK Harvard, sme zisťovali u jeho prezidenta a zároveň aj trénera Dušana Ďuríčka.

Máte v súvislosti s pokračovaním súťaží nejaké konkrétne informácie zo Slovenského zväzu florbalu?
„Popravde, až doteraz sme prakticky nedostávali žiadne informácie. Keby som nevyvíjal iniciatívu, tak pravdepodobne nič nevieme. Situácia je momentálne taká, že terajšie vedenie Slovenského zväzu florbalu už asi nechcelo robiť veľké rozhodnutia, keďže v lete sa jeho členom končí funkčné obdobie. Na druhej strane, od januára sa čaká, či pandemická situácia dovolí opätovné spustenie amatérskeho športu na Slovensku. Uplynulý týždeň sa však ľady predsa len pohli...“

Čo tým myslíte?
„Zväz oslovil kluby v súvislosti s dohratím súťažného ročníka. Išlo by však o náhradu v podobe pohárovej súťaže, ktorá by bola spoločná pre všetkých, prvoligistov i extraligistov. Jej herný systém by bol postavený na základe záujmu klubov, ktoré by mohli byť najskôr rozdelené do troch regionálnych skupín. Hralo by sa od mája do júla. Náš klub potvrdil záujem. V  prvých ligách mužov i žien sa uvažovalo aj nad skrátenými hracími modelmi. Čo sa týka žien, tam by pripadalo do úvahy aj play-off , ktoré by sa však hralo až od semifinále. U mužov je to komplikovanejšie, v nahustenom programe by dohrali len prvé kolo základnej časti. Myslím si, že tieto alternatívy ale neprejdú.“


Družstvo žien, ktorého ste trénerom, figuruje po štvrtom odohratom kole aktuálneho ročníka bez straty bodu a s vysoko aktívnym gólovým skóre 57:13 na čele I. ligy. Víťaz I. ligy žien získa právo účasti v baráži o postup do extraligy, z ktorej ste v predošlom ročníku zostúpili. Myslíte si, že o túto šancu prídete?
„Myslím si, že všetko k tomu smeruje. Je to škoda, pretože sezónu sme rozbehli výborne. Porazili sme aj Prešov, ktorý je naším najväčším konkurentom v  boji o  postup. S dievčatami sme mali jasný cieľ. A nebol to len postup do extraligy žien, ale chceli sme zabojovať aj o  slovenský titul v  kategórii junioriek, na čom sme systematicky pracovali niekoľko rokov. A to ma mrzí asi najviac. Som o tom presvedčený, že tieto dievčatá to mohli naozaj dokázať. Titul by bol pre nás najväčšou odmenou za vynaložené úsilie.“


Ako udržiavate kontakt s  vašimi zverenkyňami?
„Od začiatku lockdownu som sa snažil s dievčatami aspoň komunikovať cez sociálne siete. Verili sme, že tento stav bude trvať maximálne mesiac. Čím však trvá dlhšie, tým aj komunikácia viac viazne... Ja sa tomu ale nečudujem. Všetci sme z toho sklamaní a  netrpezlivo čakáme na koniec obmedzení. Myslím si, že v aktuálnom ročníku je po lige, no aspoň dúfam, že v  septembri sa začne ďalšia. V danej situácii sa ťažko motivuje, aby dievčatá na sebe naplno pracovali a ešte k tomu bez toho, že sa môžu s niekým výkonnostne porovnávať.“


V  predošlom ročníku, ktorý rovnako prerušila pandémia a  následne bol anulovaný, žiacke ročníky prišli v  súvislosti s opatreniami o účasť v záverečných turnajoch o  majstra Slovenska. Máte informácie, ako to bude tentoraz s mládežou?
„Minulý rok sme mali nastúpiť na záverečné podujatia v  boji o  titul až so siedmimi kategóriami a bez preháňania sme mali zálusk na minimálne štyri medaily. Táto situácia, v  ktorej trpíme už takmer dve sezóny, nás mrzí hlavne kvôli deťom. V tomto dôležitom veku ich života prichádzajú o  skvelé momenty a zážitky. Podľa najnovšej informácie by však aj mládež mala pokračovať v súťažnom ročníku. Rozhodli o  tom všetci štyria predsedovia regionálnych florbalových zväzov na online mítingu s  prezidentom Slovenského zväzu florbalu, ktorý sa uskutočnil 22. marca. Všetci diskutujúci vyjadrili jasnú túžbu hrať čo najskôr, ako to len bude možné. Zároveň odsúhlasili, že mládežnícka súťažná sezóna sa predĺži až do 18. júla, čím sa otvorí možnosť na organizáciu záverečných podujatí, ako sú majstrovstvá Slovenska a turnaj o Pohár prezidenta. Stále tak tlie iskierka nádeje aj pre naše juniorky. Aktuálne prebieha medzi klubmi anketa, v  ktorej vyjadrujú svoje ašpirácie na účasť na jednotlivých podujatiach. Treba už len veriť, že nám pandemická situácia dovolí hrať.“


Ako je na tom, podľa vás, mládež vo vašom klube? Neodradilo ju od florbalu dlhé čakanie na reštart?
„Dúfam, že nie! Na druhej strane, mám doma syna, ktorý hrá za náš klub, a vidím na ňom, čo s ním táto situácia dorobila. Môžete sa snažiť akokoľvek, v  tomto veku je jednoducho dôležité športovanie. Byť zavretý neustále doma je ťažké... Som však rád, že máme dom blízko prírody a aspoň v nej môžeme tráviť veľa času.“ 


Niektoré florbalové kluby sa snažia udržiavať kontakt predovšetkým s mládežou prostredníctvom online tréningov a rôznych zábavných súťaží. Ako ste vy na tom v klube v tomto smere?
„Našou klubovou filozofiou je, aby deti šport bavil a  mali z  neho radosť. Florbal je kolektívny šport, a preto chceme byť na ihrisku všetci spolu a  vtedy nás to všetkých baví najviac. Tieto individuálne online tréningy sú pre nás efektívne asi tak dva týždne, a potom sme skončili... Preto sme to vôbec nechceli týmto smerom hrotiť. Dúfame však, že deti budú po dlhej pauze hladné za športovaním. Veríme, že hneď, ako sa pandemická situácia zlepší a  bude možný kolektívny tréning, tak sa opäť stretneme v plnom počte a v tom, čo sme začali, budeme pokračovať.“


Florbal je kolektívny halový šport, ktorý je na základe Covid automatu pre šport podľa miery a dĺžky kontaktu zaradený až do tretej – vysokorizikovej skupiny. Návrat do tréningového procesu v exteriéri tak bude podľa jeho pravidiel komplikovaný...
„Mám na to svoj názor, v  akej kategórii sme, a aj do akej sme mali byť zaradení... O tom ja však nerozhodujem. Podľa Covid automatu sa momentálne ešte stále nemôžeme stretávať ani vonku, takže musíme iba čakať...“


Spolu s  vaším trénerským súputníkom v klube Štefanom Rajčanom ste spolu aj členmi realizačného tímu pri slovenskej reprezentácii florbalistiek do 15 rokov. Slovenské juniorky už mali zraz, vy s  vaším výberom nechystáte akciu?
„Bohužiaľ, nezáleží to na nás dvoch, my by sme išli na zraz hneď aj zajtra. O  tom rozhoduje Slovenský zväz florbalu. Ten stanoví, či je zraz potrebný a či dokáže zabezpečiť všetky náležitosti, aby sa mohol uskutočniť.“


V  normálnych časoch, keď ešte život neovplyvňovala pandémia, ste boli v jednom florbalovom kolotoči. Teraz máte čas na oddych, ale predsa len, nechýba vám to?
„Momentálne sa na nudu nesťažujem. Stihol som sa presťahovať na dedinu a roboty je tu dosť. V  zamestnaní dorábam zameškané a venujem sa rodine, ktorá sa z toho teší asi najviac, keďže doteraz som trávil viac času v športovej hale ako doma.“


Trúfnete si predpovedať, aký čas budete potrebovať, aby ste sa vrátili na výkonnostnú úroveň, na  akej ste skončili po vystavení stopky pre amatérsky šport?
„Veru nie... Návrat na športoviská nebude ľahký. Verím však tomu, že ak sa začnú súťaže v  septembri, my budeme pripravení tak, aby sme boli spokojní.“ 

Autor rozhovoru: Marián Petrík, Noviny Tempo
Foto: Flickr SZFB