Počas letnej prestávky medzi ročníkmi ste sa stali najlepším slovenským trénerom ženskej kategórie, čo bolo odzrkadlením úspešnej sezóny 20022/2023, v ktorej ste Harvard priviedli k premiérovému titulu majstra Slovenska. Musí to byť pre vás veľmi príjemná prestávka medzi súťaž­nými ročníkmi, nie? Ako ste si ju užili?

„Samozrejme, takéto ocenenia potešia a nakop­nú do ďalšej práce. Prestávku by som si ale vedel predstaviť aj inak... Pracovné povinnosti a prí­prava na novú sezónu sa však odložiť nedajú, a tak som v podstate oddychoval aktívne s rodi­nou a prácou okolo rodinného domu.“

Keď sa obhliadneme za uplynulým roční­kom, z komplexného hľadiska Nemšová disponovala tromi vyrovnanými a hlavne kvalitnými formáciami, čím prevýšila všetky ostatné extraligo­vé družstvá. Preto, keď si opäť premietneme finálo­vú sériu uplynulého ročníka, dovolíme si tvrdiť, že jej rozdielovým faktorom bol trénerský post a v po­slednom piatom stretnutí aj výkony brankárok oboch družstiev a samozrejme, fantastické publi­kum. Čo vy na to?

„Trénerov iných družstiev nechcem hodnotiť, nechodím na ich tréningy a nepoznám ich me­tódy. Ja som sa snažil svojmu družstvu odovzdať maximum svojich skúseností, aby dosiahli čo najlepší výsledok. Súhlasím, brankárka Radka Mládenková bola oporou, ale dovolím si tvrdiť, že hlavne bojovný výkon celého družstva, samo­zrejme, podporený divákmi, bol hlavným fak­torom toho, že sme finále nakoniec dotiahli do víťaznej koncovky.

Cesta k zisku titulu majstra Slovenska vo florbale žien bola pre FBK Harvard veľmi zaujímavá aj ohľadom finančného bonusu, ktorý ste získali zo zväzu. Dokázal vám majstrovský titul pri­tiahnuť nových sponzorov, ktorí by vám vylepšili podmienky na fungovanie?

„Musím priznať, že tu nás stále tlačí topánka a chýba nám v klube človek, ktorý by mal čas intenzívnejšie riešiť záležitosti okolo sponzorov. Momentálne máme síce dvoch nových potenciálnych sponzorov, ktorí prejavili záujem nám pomôcť, ale, žiaľ, prišli sme o jedného význam­ného... Naším generálnym sponzorom je naďalej mesto Partizánske.“

Do uplynulej sezóny ste vstupovali ako no­váčik. Do tej nastávajúcej vykročíte z pozí­cie úradujúceho slovenského šampióna. Čo to pod­ľa vás bude pre Harvard znamenať a ako sa s tým mienite vysporiadať?

„Latku sme si nastavili vysoko sami. Súperi nás už nebudú brať ako nováčika, ale práve nao­pak, každý sa bude chcieť proti nám vytiahnuť. Očakávame, že hneď od úvodného kola to budú ťažké zápasy, ale my sa nebojíme, práve naopak, tešíme sa. Sme o niečo skúsenejší a chceme hrať pre našich fanúšikov zápasy, ktoré budú vyrov­nané a napínavé. Zistili sme, že práve tie ich ba­via (úsmev).“

Ako prebiehala vaša príprava na novú sú­ťažnú sezónu? Bola nejakým spôsobom špecifickejšia oproti predošlým rokom? Kedy ste vstúpili do prípravy a na čo konkrétne ste sa počas nej zamerali?

„Keďže je družstvo vystužené aj hráčkami mimo Partizánskeho, bolo náročné, aby sme sa spolu stretávali päťkrát v týždni. Zvolili sme teda indi­viduálnu formu tréningu, v rámci ktorej dievčatá dostali plán a od prvého júla začali pracovať na kondícii. V auguste sme absolvovali zopár spo­ločných tréningoch v hale a odohrali sme štrnásť prípravných zápasov, z ktorých dvanásť bolo v rámci turnajov. Teší ma, že vo všetkých stretnu­tiach sme vyhrali, tri víťazstvá sme dosiahli po samostatných nájazdoch.“

Čo sa týka zmien v kádri, novou tvárou je pätnásťročná útočníčka Ela Valentová, ktorá prestúpila do Partizánskeho z ŠK Lido Bratislava, pri­čom v uplynulom ročníku strieľala góly za družstvo starších žiačok Harvardu. Naopak, Partizánske sa bude musieť zaobísť bez obrankyne Kristíny Brucha­tej a s dresom Harvardu sa rozlúčila aj ďalšia hráčka z defenzívy Slávka Papierniková, ktorá sa vrátila do Nemšovej. Aké ďalšie posuny nastali v tíme žien?

„Rozhodnutie dievčat odísť plne rešpektujeme, mali na to svoje súkromné dôvody. Kike držíme palce v osobnom živote a Slávke podobne aj v tom športovom. Samozrejme, je ťažké dopl­niť družstvo v amatérskom športe kvalitnými hráčkami, ale myslím si, že sme sa aj tentoraz rozhodli správne pri angažovaní našich nových posíl. Ide o tri mladé hráčky ešte v doraste­neckom veku, ktoré chceme postupne aj cez mládežnícke kategórie zapracovať do družstva žien, čo sa nám aj vcelku rýchlo darí. Okrem spomínanej Ely Valentovej sa k nám z Capitolu Bratislavy presúva mladá brankárka Daniela Zvarová, ktorá je členkou reprezentačného družstva junioriek. Na striedavý štart som si vybral dorastenku Eszter Szöcs z Galanty, kto­rá je výborné pohybovo zdatná a jej talent by sme chceli u nás ďalej rozvíjať. Mladý kolektív nám bude pomáhať usmerňovať jedna z naj­skúsenejších hráčok slovenskej extraligy Lýdia Kašlik, ktorú sa nám podarilo dotiahnuť z Huri­kánu Bratislava na ročné hosťovanie. Zmena sa udiala aj pri našej strelkyni Michaele Vrškovej, ktorá u nás hrala na striedavý štart, no od tejto sezóny je už našou hráčkou po prestupe z brati­slavského Capitolu.“

Je v silách súčasného kádra obhájiť zisk ti­tulu?

„Dovolím si tvrdiť, že máme na to, aby sme titul obhájili a urobíme všetko preto, aby sa nám to podarilo.“

Florbal na Slovensku funguje stále na ama­térskej báze. Čisto hypotetická otázka: kedy sa podľa vás slovenský florbal posunie na pro­fesionálnu úroveň so všetkým, čo k tomu patrí? Na­stane vôbec tento moment niekedy?

„Ak by bolo rozhodnutie na mne, netúžim, aby k tomu prišlo... Nechcem, aby sa z florbalu stal biznis, chcem, aby to bol šport pre tých, ktorí sa mu chcú venovať. Presvedčili sme sa, že vieme dať do hry srdiečko aj bez peňazí.“

Muži boli kedysi vlajkovou loďou Harvardu, teraz túto rolu prebrali ženy. V predošlej súťažnej sezóne sa po prvý raz stalo, že ste nezaradi­li družstvo mužov do dlhodobej súťaže. Nie je to demotivujúce pre vašich chlapcov, ktorí hrajú v mlá­dežníckych tímoch?

„Súhlasím, je to demotivujúce... Žiaľ, je veľa vplyvov, ktoré mali za následok to, že sme mu­žov museli odhlásiť z dlhodobej súťaže. Snažíme sa však naďalej pracovať s chlapcami v mládež­níckych kategóriách a dúfame, že situácia sa časom vylepší.“

Máme to teda vnímať tak, že to nie je začia­tok zániku mužského florbalu v Partizán­skom a túto kategóriu plánujete reštartovať?

„Ako som už naznačil, mužský florbal v Partizán­skom chceme. Vyvinuli sme iniciatívu aj tento rok, ale z našich bývalých hráčov sme nenazbie­rali dostatok takých, ktorí by boli ochotní sa flor­balu venovať naplno. Niektorí majú študijné, iní pracovné povinnosti. Okrem nich máme zopár hráčov pôsobiacich v slovenských extraligových družstvách, ktorí sú však spokojní vo svojich sú­časných pôsobiskách. Navyše, z mládežníckych kategórií nám vyšlo za posledný rok málo hráčov schopných naskočiť do mužskej kategórie.“

V akom časovom horizonte teda očakávate opätovné zaradenie družstva mužov do dlhodobej súťaže? Muži hrali naposledy I. ligu, do akej súťaže by mali nárok sa vrátiť?

„Určite by to bola druhá liga a postup vyššie si musíme vybojovať. Budeme robiť všetko pre­to, aby sme v horizonte dvoch až štyroch rokov mohli opäť chodiť v Partizánskom fandiť aj na zápasy v mužskej kategórii.“

Autor rozhovoru: Marián Petrík | Noviny TEMPO
Foto: Michal Tarabík | Floorball Frames