Ako prvé prinášame komplexný pohľad realizačného tímu, ktorý je priamo zodpovedný za skladbu družstva, tréningový proces a jeho vedenie počas zápasov.

O úvodné slovo sme požiadali toho najpovolanejšieho - prezidenta FBK Harvard Partizánske a súčasne hlavného kouča žien Dušana Ďuríčka, ktorý uviedol: „Do extraligy sme išli s pokorou a prvotným cieľom bolo ju udržať aj pre budúcu sezónu, čiže chceli sme skončiť do 6. miesta. Počas základnej časti sme odohrali dobré zápasy proti silným tímom ako Spišská Nová Ves alebo Nemšová a nazbierali sme dostatok bodov, aby sme si zahrali nadstavbu o 1.-4. miesto. To nám súčasne pomohlo dobre sa pripraviť na play off. Od začiatku nadstavby nám bolo jasné, že chceme skončiť na treťom mieste, keďže na Spišskú a Pruské sme strácali veľa bodov. To sa nám aj podarilo, keďže sme posledný zápas s Nemšovou vyhrali. V konečnom dôsledku nám táto tretia priečka zabezpečila možnosť hrať rozhodujúci finálový doma. Všetko sadlo tak ako malo, naša forma gradovala v play off a družstvo sa dokázalo neskutočne zomknúť. Dievčatá si svojou bojovnosťou a herným prejavom získali veľa fanúšikov a my sme ich nechceli sklamať.“

Vo vyjadreniach nás často od zainteresovaných zaujímal aj pohľad na herný progres tímu, ktorý sa prakticky za rok vyšvihol z 1. ligy až na vrchol extraligy: „Nemalú zásluhu na tom majú aj príchody nových hráčok, ktoré dobre zapadli do družstva. Samozrejme, za rok sa dievčatá posunuli herne dopredu. Okrem samotnej hry sme si začali viac veriť. Všetko má svoj čas a tak ako sme sa naučili výborne brániť, tak sa od novej sezóny naučíme aj výborne útočiť“, zhodnotil úspešnú sezónu Dušan Ďuríček.

Foto: Michal Tarabík / Floorball Frames

Trénerský tandem dopĺňa Štefan Rajčan, Dušanova pravá ruka a hlavný tréner brankárok nielen v klube, ale aj v reprezentácii.

„Pišta“, ako ho všetci familiárne volajú, je veľkým klubovým srdciarom, čo v minulosti dokázal ako aktívny hráč, alebo v súčasnosti ako tréner mládežníckych a seniorských kategórii. Vo svojich vyjadreniach sa úprimne dotkol niekoľkých bodov: „Na začiatku sme sa dohodli s Dušanom, že do toho pôjdeme spolu. Keďže naša spolupráca nadväzuje aj na mládežnícke tímy a reprezentáciu, tak sme vedeli, že to bude dobrý variant aj pre ženský tím. Poznáme sa dlhé roky a jeden druhého dopĺňame. Sme ako bratia. Na lavičke to klape. On vie, čo môže čakať odo mňa a ja zase od neho. Párkrát sa nám stalo, že som mu išiel niečo nakresliť na tabuľu a on to predo mnou nakreslil na svoju (smiech)... . Za to, že som mohol byť a som súčasťou tímu, mu a tiež babám ďakujem za prijatie.“

„Do tejto sezóny sme zaviedli veľa nových prvkov, hráčky sme hlavne pripravovali na zabezpečenie predbránkového priestoru a na celý systém bránenia. Musím povedať, že za ten rok sme sa to naučili veľmi dobre a baby plnili veci, ktoré im boli dané. Myslím, že to bol jeden zo základov úspechu. Tým, že sme dobre bránili a mali sme veľmi efektívnu prvú formáciu, dokázali sme zápasy kontrolovať a vyhrať. Postupne začala dávať góly aj ďalšia formácia, ktorá dokonca v treťom semifinálovom zápase s Pruským potiahla tím k víťazstvu, čo bolo veľmi dôležité. Tiež sme zaviedli videorozbory pred zápasmi, kde sme poukazovali na konkrétne chyby v zápasoch ako aj sme sledovali hru a taktiku súpera. Na každý zápas sme preto boli pripravený a vedeli sme, čo chceme hrať.“

V ďalšej časti vyjadrenia sa Štefan konkrétne rozhovoril o priebehu sezóny: „Myslím, že po prvých zápasoch sme ostali milo prekvapení a ta latka sa potom posúvala už vyššie. Neskôr sme si povedali, že je pre nás lepšie hrať nadstavbu so silnejšími súpermi, čo nám môže dať do play off veľa. Po postupe do TOP4 sme sa držali toho, že musíme útočiť len na tretiu priečku. Preto sme mohli v zápasoch hrať otvorenejšie, skúšať nové veci a dávali sme aj šancu viacerým mladým hráčkam, ktoré majú perspektívu do budúcna. Vedeli sme, že nás čaká ťažké play off, najmä semifinále už bude o niečom inom, tu už musia zabrať práve tie najskúsenejšie. Ako kľúčový zápas sezóny hodnotím domácu výhru s Nemšovou v poslednom nadstavbovom kole, kde sme zápas otáčali a tým pádom sme poskočili na tretie miesto v tabuľke. Skutočne to bola veľmi krásna cesta za titulom, hoci sem-tam veľmi ťažká nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Som veľmi rád, že sa baby zomkli v ten správny čas a dokázali sebe, že vedia hrať rozhodujúce zápasy srdiečkom a hlavne ich zvládajú v hlave, čo je nesmierne dôležité. Každá jedna hračka, čo bola túto sezónu na súpiske, si zaslúži veľkú pochvalu a poďakovanie za zlatú rozprávkovú cestu. Právom sú majsterky Slovenska! Dôležitý je však ešte jeden faktor a to, že teraz musíme začať makať ešte viac. Práve na to sa veľmi teším. Čaká nás veľa prace a ďalšiu sezónu chceme  zapracovať aj na útočnej fáze.

„Pišta“ sa ešte pristavil k jednej veci, ktorá ho milo prekvapila v zápasoch, v ktorých sa lámal chlieb: „V semifinále sme potrebovali behavé práve krídlo, čo dokáže loptu vyviesť, vybojovať a podržať. Šancu sme dali mladej odchovankyne Anetke Petríkovej, ktorá sa tejto role chopila výborne a bola jasnou voľbou aj do ďalších zápasov. V klube máme veľa mladých hráčok, ktoré možno musia viac čakať na svoju šancu a vyhrať sa práve v mládežníckych súťažiach, kde by mali byt rozdielové. Je to veľmi dobrý základ aj pre ďalšie roky a na to musíme klásť dôraz. Za 14 rokov svojej trénerskej kariéry často vravím, že všetko má svoj čas a treba pretrpieť aj ťažké chvíle. Sám som športoval od 5 rokov a práve tá najťažšie cesta bola pre mňa vždy tou najúspešnejšou, pretože som sa musel snažiť a makať na sebe, ak som chcel niečo dokázať. Všetko je len o nastavení v hlave a o tom, čo je človek schopný preto spraviť“, uzavrel sezónne hodnotenie Štefan Rajčan.“

Foto: Michal Tarabík / Floorball Frames

Stálicou v realizačnom družstve žien je aj Peter Hačko, ktorý zastáva pozíciu vedúceho tímu. Okrem toho je aj klubovým fotografom, hlavne družstva žien, keďže fotografovanie je jeho veľká záľuba. Aj vďaka nej mal v roku 2019 v Poprade možnosť oficiálne fotiť zápasy florbalovej kvalifikácie o postup na MS mužov. Už dlhodobo vnáša do kabíny nadhľad a pozitívnu energiu, čím dokáže trénerom uľahčiť a aj odľahčiť mnohé veci.

Peťo opísal priebeh sezóny takto: „Vždy pred začiatkom sezóny si dávam tip. Tipoval som, že ako nováčik by sme sa v pohode mohli umiestniť do 5.miesta. Dá sa povedať, že sme mali dobrý vstup do sezóny, keď sme po 7. kole stratili iba päť bodov a to s Pruským tri a zo Spišskou Novou Vsou dva body po smolnej prehre v predĺžení. V poslednom zápase základnej časti v Nitre chýbal hlavný tréner Ďuríček, ale zvládli sme to. No a po odchode z palubovky so Štefanom Rajčanom na nás asistent trénera súpera ironicky zakričal: „A už konečne vyhrajte ten titul!“ My sme sa len usmiali a povedali si, že im to musíme splniť (smiech).“

Veriť v titul? Pri prvom tréningu v novom roku sme si s Radkou Mládenkovou popriali všetko dobré a ona k tomu dodala: „No a na ten titul!“ Avšak, ako ten čas ubiehal, nejak sme si to po každom víťazstve po ceste zo zápasu s Radkou pripomínali a začal som čoraz viac veriť, že to môžeme dotiahnuť ozaj vysoko. Na rad prišli všelijaké rituály ako napríklad zavesená tabuľka s nápisom „NO GOAL“ (pozn. žiadny gól) na našu bránku počas rozcvičky. No a po semifinálovej výhre nad Pruským to už bolo jasné.“

K tomu ešte Peter Hačko skonštatoval: „So sezónou som nadmieru spokojný, aj keď nás ku koncu trápila viróza a niektoré dievčatá aj so sebazaprením nastupovali na zápasy. Som veľmi rád, že som mohol byť súčasť tohto družstva. Už teraz sa neviem dočkať začiatku novej sezóny, ako to náš mág Dušan Ďuríček namieša a koho nového dotiahne do tímu

Foto: Timotej Klenovič

V sezóne HEX 2022/2023 posilnil realizačný tím žien Harvardu masér Peter Vraňák, ktorý má bohaté športové a pedagogické skúsenosti. Profesijne pôsobí ako učiteľ telesnej výchovy v ZŠ Chynorany, kde do roku 2018 trénoval atletiku. V minulosti pôsobil v hádzanárskom klube HK Slavia Partizánske ako masér a niekedy aj ako kondičný tréner viedol letnú prípravu. Teraz je tiež masérom vo futbalovom klube FK Tempo Partizánske. A keďže už kedysi v Harvarde pôsobil a súčasne spolupracuje s Dušanom a Štefanom aj pri reprezentačnom tíme junioriek SR, rozhodol sa prikývnuť na opätovnú spoluprácu aj na klubovej úrovni.

Vo svojom vyjadrení k majstrovskej sezóne spomenul ako sa zrodil jeho príchod do terajšieho družstva žien a súčasne si zaspomínal aj na svoje začiatky v Harvarde: „Tréneri Dušan so Štefanom ma počas MS 2022 junioriek v Poľsku oslovili, či by som im nešiel pomôcť do klubu v pozícii maséra. Rozprávali mi o zložení tímu a že viaceré domáce hráčky poznám zo školských športových súťaží a k nim pribudnú ešte ďalšie. V reprezentácii junioriek som navyše spoznal Lenku Červenú a Denisu Uhrinovú a povahovo sme si veľmi dobre sadli. Na spoločných zrazoch junioriek a žien SR som sa tiež zoznámil s Radkou Mládenkovou, Tamarou Dobošovou, tú dokonca učila aj manželka Zuzanka, a aj s ich oddanou fanúšičkou Slávkou Papiernikovou. A keďže som už v sezónach 2011/12 a 2012/13 pôsobil pri mužoch Harvardu, kde trénerom bol Dušan a brankárom Štefan, po tejto pozitívnej skúsenosti som rád prikývol na opätovnú klubovú spoluprácu. Navyše s „Duškym“ a jeho sestrou Lenkou, podpredsedníčkou klubu, sa poznáme už od roku 2007, kedy som začal pôsobiť ako masér družstiev žien a dorasteniek v HK Slávia.“

Peter sa ďalej rozhovoril o priebehu sezóny: „Prácu oboch trénerov veľmi dobre poznám a hlavne ich zanietenosť k dosiahnutiu svojich cieľov. Na MS junioriek som videl, ako sa za tie roky obaja trénersky vyvíjali a doviedli svoje trénerstvo na vysokú úroveň. Podľa mňa, majú priam pedagogický prístup k svojim hráčkam . Aj preto som vedel, že tento rok môžu dôjsť v lige veľmi ďaleko. K tomuto úspechu prispeli tiež hráčky hlavne svojim prístupom ísť si za svojim cieľom a dôverou k obidvom trénerom. Na to aký mladý kolektív sú dievčatá, hrali ako skúsené a vyzreté florbalistky.“
„Popri tom práca maséra je aj vypočuť si hráčky a porozprávať sa s nimi o problémoch, správne ich psychicky nabudiť a namotivovať. V našom skvelom kolektíve sa mi pracovalo vynikajúco, len škoda, že kvôli zdravotným problémom som nemohol viac pomôcť. Na záver by som chcel vyjadriť veľkú poklonu a srdečnú vďaku celému Harvardu a rodičom za úžasné dobrodružstvo, ktoré viedlo k splnenému snu – k zisku titulu“, ukončil svoje vyjadrenie Peter Vraňák

Foto: Michal Tarabík / Floorball Frames

Na historickom úspechu sa veľkou mierou podieľali aj tí, ktorí sa starajú o chod klubu, bezproblémový priebeh zápasov a snažia sa tak vo vnútri ako aj navonok budovať kvalitnú značku FBK Harvard. Okrem Dušana Ďuríčka sú nimi aj ďalší traja členovia vedenia a tiež bývalí hráči klubu. Aj vďaka ich pomoci florbal v Partizánskom neustále napreduje.

Prvým z nich je podpredseda klubu a sekretár Peter Ivanka, ktorého si pamätáme z paluboviek ako úspešného strelca a prirodzeného lídra.

„Hodnotenie sezóny rozdelil na dve časti. Najskôr z pohľadu člena vedenia klubu Peter uviedol: „Titul v ženskej extralige je jednoznačne najväčší úspech v histórii nášho klubu. Že sa to podarí v sezóne po postupe z 1. ligy nečakal zrejme nikto, ale o to je to krajšie. Čo ma však teší asi najviac, je celá ta atmosféra okolo. To, čo sa dialo na zápasoch v hale počas play off a špeciálne v rozhodujúcom zápase finále je neskutočné. Toľko divákov a taká atmosféra na slovenskom ligovom florbale (či už ženskom alebo mužskom) ešte asi nebola. Potvrdili nám to viacerí ľudia, ktorí už čo to s florbalom na Slovensku zažili.“

„Zaplnená hala ako v časoch najväčšej slávy ženskej hádzanej v Partizánskom a tá perfektná atmosféra – je to naozaj ako sen. Mal som pocit, že v play off florbalom žilo takmer celé mesto. Ako napísal Marek Lenner v jednom príspevku na sociálnych sieťach, že rozprávka je dopísaná. Keď už spomínam Mareka, tak to, koľko ľudí postupne začalo chodiť na florbal, je podľa môjho názoru aj jeho veľká zásluha. Dlhodobo robí v klube perfektnú robotu, okrem iného aj parádne PR a grafiku spolu s informovaním o dianí v klube. Pre mňa osobne je radosť vidieť kam sme sa ako klub, za tých cca 13 rokov čo som pri tom, po všetkých stránkach posunuli. Aj keď som už menej intenzívne zapojený do práce v klube, z tohto úspechu sa veľmi teším a beriem to ako spoločnú odmenu za to, čo sme spolu za tie roky vybudovali.“

„Okrem samotného ženského (dievčenského) družstva a realizačného tímu, ku ktorým sa ešte dostanem, by som rád vyzdvihol prácu Lenky Ďuríčkovej, ktorá roky venuje organizačnému aj finančnému zabezpečeniu klubu a bez nej si neviem chod klubu predstaviť. Veľká vďaka patrí aj predstaviteľom mesta na čele s primátorom za podporu a podmienky, ktoré nám roky vytvárajú. Rovnako aj partnerom a sponzorom klubu.“

„Tento titul je tiež veľká zásluha fanúšikov a mnohých ďalších ľudí, ktorí sa postupne zapojili a ktorí nám pomáhajú s rôznymi aktivitami okolo zabezpečenia klubu, tréningov, zápasov a všetkého okolo, čo k tomu patrí. Bez nich by to tiež nebolo možné dosiahnuť...“, uzavrel polčas svojho vyjadrenia Peter Ivanka.

Z pozície bývalého hráča ponúkol Peter tento pohľad na extraligový titul: „V prvom rade bolo dôležité, že Dušanovi so Števom sa pred sezónou podarilo dotiahnuť do tímu posily, ktoré perfektne zapadli. Už prvé zápasy ukázali, že tím má svoju kvalitu a účasť v play off je reálny cieľ. Bolo vidieť ako sa baby počas sezóny herne zlepšovali. Vďaka tomu si spolu s trénermi mohli postupne nastavovať vyššie ciele. Kľúčové podľa mňa bolo, že v základnej časti sa im podarilo skončiť na 3. mieste a dostať sa tak do nadstavby s kvalitnejšími tímami. Tým pádom pred play off odohrali ďalších 6 ťažkých zápasov. Práve ťažké zápasy s náročnými súpermi dajú hráčovi najviac. Je to ten najlepší možný tréning. Ďalším dôležitým faktorom bola tesná výhra v poslednom kole nad Nemšovou a tým pádom aj tretie miesto po nadstavbe, čo sa neskôr vo finále ukázalo ako veľmi dôležité a umožnilo hrať rozhodujúci zápas finále doma. Zároveň to znamenalo zvoliť si vo štvrťfinále Hurikán ako ľahšieho súpera a pošetriť tak trochu sily.“

„V semifinále už prvý zápas ukázal, že možné je všetko... . Herne to bol z môjho pohľadu úplne vyrovnaný zápas. Navyše prvý víťazný duel proti Pruskému a spôsobom, ktorý ich podľa mňa musel psychicky rozhodiť. Najprv dostali vyrovnávajúci gól 16 sekúnd pred koncom a potom KO v prvej minúte predĺženia – ďalší kľúčový faktor. Všetky semifinálové zápasy boli vyrovnané, ale rozhodli lepšie individuality na našej strane. Pruskému asi uškodilo, že malo dlhšiu pauzu a nehralo štvrťfinále a naopak naše baby sa viezli na víťaznej vlne. Každopádne už vyradenie Pruského bol obrovský úspech a finále veľký bonus. No keď už ste v ňom, chcete to dotiahnuť. Favoritom bola určite Nemšová vzhľadom na skúsenejší káder. V prvom zápase mi ale z ich strany chýbalo väčšie nasadenie a emócia akoby boli spokojné s tým, že sú vo finále. V druhom zápase už zapli naplno a takmer celý zápas boli vo vedení. Prekvapilo ma, že si duel takticky neustrážili a stratili vyhratý zápas. Tretí zápas v Trenčíne zase nevyšiel našim babám, Nemšová ho vyhrala zaslúžene. Myslím, že sa chceli ukázať aj pred vlastnými fanúšikmi. Vo štvrtom dueli naše dievčatá aj napriek absenciám / zraneniam perfektne zabojovali, ale trochu neštastne prehrali (aj kvôli sporným verdiktom...). Ako sa však hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Ak by to baby ukončili už v Trenčíne, tak by sa nekonal ten epický domáci zápas vo "vypredanej" hale... .“

„V ňom baby zahrali fantasticky, za mňa možno aj najlepší výkon v celej sezóne, Nemšovú prakticky nepustili do vyloženej šance. Celkovo som veľmi pozitívne prekvapený z toho ako zvládli play off herne a takticky, ale aj mentálne celú tu atmosféru okolo. Na to aký máme mladý tím, tak je to obdivuhodné. Som si istý, že je to vďaka skúsenostiam hráčok, ktoré tím posilnili pred sezónou. No a samozrejme je tu faktor trénerského vedenia. Dušan so Števom už toho majú za sebou naozaj veľa a navyše im veľmi pomohlo pôsobenie pri reprezentácii, kde získali ďalšie dôležité skúsenosti. Podľa mňa ich perfektne zúročili v tejto sezóne a dostali z dievčat maximum. Odviedli neskutočnú robotu, a to nielen tento rok. Veľmi im tento titul prajem za všetko, čo dali a obetovali florbalu. Málokto vidí, čo všetko je za tým. Florbal im to teraz vracia späť a oni si žijú svoj florbalový trénersky sen. Teším sa na to, čo ešte príde...“, uzavrel svoje komplexné hodnotenie Peter Ivanka.

Foto: súkromný album 

Lenka Ďuríčková stojí po boku svojho brata Dušana prakticky od začiatkoch jeho športovej kariéry (hráčskej, trénerskej i funkcionárskej) či už v hádzanej, hokejbale, alebo teraz hlavne florbale. To, že sa o FBK Harvard hovorí ako o priateľskom klube, kde sú všetci jeho členovia súčasťou „Veľkej Harvard rodiny“ je najmä zásluhou tejto úspešnej súrodeneckej dvojice. Navyše Lenka bola tiež jednou z prvých hráčok, ktoré od cca roku 2013 začali v klube budovať aj družstvo žien.

Na margo najväčšieho úspechu klubu Lenka povedala: „Ako sa hovorí, bola to „jízda”. Na začiatku musím priznať, že počas sezóny by som na výhru a postup do finále vôbec nepomyslela. Bolo super, že dievčatá postúpili do extraligy, čo prinieslo do klubu nový vietor, ale očakávala som umiestnenie v strede a vo vyššej polovici tabuľky. Veriť som začala po výhre a vyradení Pruského a od toho momentu som bola presvedčená, že tréneri a hráčky sa zomknú natoľko, že si víťazstvo nenechajú ujsť. Zároveň som verila, že aj šťastie bude na našej strane a celý klub sa bude na záver tešiť z finálovej výhry. Priala som si to najmä kvôli trénerom, ako zadosťučinenie za roky práce a času, ktorú venujú florbalu. Jednoducho povedané, že si titul, úspech a oslavy rozhodne zaslúžia.“

„Aj keď bola séria s Nemšovou napínavá, v tých chvíľach som už na neúspech nepomýšľala. Samotné zápasy a atmosféru som si užila nie až tak na plno z dôvodu, že bolo treba veľmi veľa vecí zabezpečiť organizačne, bez ohľadu na to, či sa hralo doma alebo vonku. Napriek tomu, že človek počas zápasu myslel na veľa rôznych vecí a povinností, atmosféra bola neopísateľná. Na moment, keď som vošla na začiatku zápasu do preplnenej haly, kde fanúšikovia skandovali Harvard a nabehla mi husia koža po celom tele, asi nikdy nezabudnem. Je to krásny historický úspech pre náš klub, hráčky, trénerov. Okrem nich patrí poďakovanie všetkým ľudom, ktorí boli ochotní pomôcť v prípravách finálového zápasu. Opäť raz som sa presvedčila, že máme okolo seba dobrých ľudí a spolu tvoríme jednu veľkú Harvard rodinu.“

„Teší ma tiež, že po dlhých rokoch florbal ohúril našich rodičov tak, že nevynechali sledovanie ani jedného zápasu a že okrem seba priniesli na zápas susedov, ktorí dovtedy o florbale možno ani nepočuli, že prišli aj kolegyne z práce a boli nadšené atmosférou a samotným zápasom... . Finálový zápas vyvolal taký ošiaľ, o ktorom sa nám ani nesnívalo. Bolo príjemné počúvať pekné slová a gratulácie na našu adresu v potravinách, pekárni či hocikde na námestí od ľudí, ktorí sa florbalu priamo nevenujú, no tento úspech si nemohli nevšimnúť.“

Na záver svojho vyjadrenia Lenka dodáva: „Musím a chcem ešte vyzdvihnúť prácu Mareka Lennera, ktorý florbalom žil celé týždne / mesiace, organizačne nechcel nič podceniť a aj vďaka jeho marketingovým aktivitám a práci na sociálnych sieťach si cestu do haly našlo takmer 1 200 divákov, ktorí vytvorili krásnu kulisu a strhujúcu atmosféru. Je to spoločný úspech, na ktorý môžeme byť všetci hrdí a zároveň sa potvrdilo, že to u nás v Partizánskom „vieme”... (úsmev).“

Posledným do prvej skladačky vyjadrení a veľmi užitočným pre klub je donedávna stabilný člen družstva mužov Marek Lenner. V súčasnosti v Harvarde zastrešuje všetky marketingové a PR aktivity. Má veľký podiel na tom, že sa z Harvardu stal jeden z najmodernejších a najatraktívnejších florbalových klubov na Slovensku po organizačnej a kvalitatívnej stránke.

Vďaka vyjadreniu od Mareka môžeme načrtnúť do zákulisia fungovania klubu, organizácie zápasov a iných aspektov, ktoré zabezpečujú čo najlepšie podmienky pre trénerov a hráčky, čoho výsledkom je spoločný športový triumf: „Úspech, ktorý sme dosiahli, by som rozdelil do dvoch častí. Prvým je samotný zisk titulu. Ak poviem, že pred samotnou sezónou to bolo niečo nepredstaviteľné, určite sa na mňa nikto neurazí. Asi len samotná Radka Mládenková prišla z inej galaxie a rozprávala o tom, už odkedy k nám prišla. Dokonca na predsezónnej autogramiáde, ktorá bola súčasťou akcie pre deti z klubu, písala zo zadnej strany na kartičky text „Ideme si po titul“! Dokázala tak, že všetko je možné, pokiaľ je správne nastavenie v hlavách. Počas sezóny sa k nej pridali aj ostatné hráčky, ktoré spravili za rok neskutočný progres. Dávam tak pred všetkými hráčkami aj trénermi klobúk dole. Dokázali to najviac, čo sa dalo a napísali príbeh, ktorých v športe veľa nie je. Ja im za to ďakujem, tak isto ako ďakujem aj Lenke a Peťovi Ivankovi a všetkým ostatným skvelým ľuďom, ktorí sa o tento úspech pričinili!“

„Druhou časťou úspechu je návštevnosť, ktorú sme v sezóne dosahovali. V celom slovenskom florbale patríme medzi kluby s tou najväčšou. Preto sme počas sezóny zrealizovali množstvo marketingových aktivít, ktoré mali prilákať do haly nových divákov. Snažíme sa o to, aby náš klub bol čo najmodernejším a vedel osloviť svojou značkou široké spektrum ľudí. Taktiež zápasy sme sa snažili robiť takou formou, aby mali od začiatku do konca nejakú formu i dej a boli atraktívne pre oko diváka nie len tým, čo sa deje na ihrisku, ale aj mimo neho. K tomu nám pomohli aj bubeníci, ktorých zorganizoval hlavne Mário Muran. V každom zápase vytvorili atmosféru, ktorá aj hráčkam pomohla dostať zo seba maximum. Tento úspech teda patrí aj im a taktiež všetkým ostatným fanúšikom, ktorí sa k nim pridali. Keď sa všetky tieto aktivity spojili s výkonmi našich žien na ihrisku, nemohlo to dopadnúť inak, ako vypredaným posledným zápasom finále s rekordnými 1200 divákmi v hľadisku. Florbal, ktorý bol v Partizánskom po hlavných športoch skôr okrajovým, teraz doslova spôsobil ošiaľ a o Harvarde sa rozprávalo takmer na každom kroku, z čoho osobne mám rovnakú radosť ako z titulu.“

„Posledný rozhodujúci zápas bol niečím výnimočným. Ako stredoškolák som chodil v Prievidzi na každý basketbalový zápas, kde bola takáto návštevnosť a atmosféra bežná. Bolo mojim snom a cieľom, aby sme niečo podobné vytvorili aj na florbale v Partizánskom. Myslím, že sa to podarilo. Pre klub tak bola táto sezóna jednoznačne najlepšou v jeho histórií. Latku sme postavili vysoko a som sám zvedavý, či sa dá ešte preliezť. Budeme však robiť všetko pre to, aby sme z dosiahnutých úspechov vyťažili maximum a premietli ich aj do nasledujúcej sezóny“, úprimne vyjadril svoje pocity Marek Lenner.

zľava Dušan, Lenka, Marek                         Foto: Timotej Klenovič