Aké myšlienky ti vírili v hlave pri tónoch slovenskej hymny pred vaším premiérovým vystúpením na florbalových majstrovstvách sveta žien?

„V prvom rade som bol rád, že môžem byť súčasťou majstrovstiev sveta a užívať si atmosféru úvodného zápasu proti domácemu tímu. A moje myšlienky počas hymny? V rýchlosti sa mi premietol môj športový život a práca, ktorú som odviedol pre florbal a že toto je asi odmena za to všetko...“

Čo všetko si mal počas šampionátu na starosti?

„Bol som pravou rukou hlavného trénera Michala Jedličku. Mojou hlavnou úlohou bolo počas stretnutí podporovať dievčatá na lavičke. Ak bolo treba, povzbudzoval som ich, alebo naopak, upokojoval. V rýchlosti som sa im aj snažil vysvetliť, ako riešiť hernú situáciu v ďalšom striedaní inak, ak predtým niečo nevyšlo. V tréningovom procese som skôr dohliadal na tretiu a štvrtú formáciu, a ak bolo treba niečo hráčkam vysvetliť, bol som im nápomocný. Samozrejme, snažil som sa byť čo najviac v blízkosti hlavného trénera Jedličku a sledovať jeho prácu, ako vysvetľuje a podáva informácie hráčkam, či už počas zápasu, na tréningu alebo pri videorozbore. Chcel som tak získať čo najviac informácií a cenných skúseností, ktoré budem môcť využiť v budúcnosti.“

Top štyri tímy – Švédsko, Fínsko, Švajčiarsko a Česko – opäť ukázali, že sú kvalitou úplne niekde inde než zbytok sveta. Myslíš si, že je v silách ženskej reprezentácie zasiahnuť v budúcnosti do súbojov o medaily? Kedy a čo všetko sa musí stať, aby sa Slovensko dostalo do semifinále?

„Žiaľ, realita je taká, že v súčasnosti na to naozaj nemáme. Napríklad, ak nám vypadne jedna z top piatich hráčok, nedokážeme ju nahradiť. V spomínanej štvorke však majú na každý post z elitnej formácie hneď päť adeptiek. Naša členská základňa, kvalita tréningov a súťaží sú oproti Švédsku, Fínsku, Švajčiarsku ale aj Česku neporovnateľné. Navyše, Slovensko bolo asi jedinou zo zúčastnených krajín, v ktorej sa nedohrali národné súťaže, čo sa rovnako odzrkadlilo na hernom prejave našich dievčat na medzinárodnej scéne. Na druhej strane ale musím povedať, že hráčky, ktoré štartovali na majstrovstvách sveta, urobili pre úspech naozaj maximum. Uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť.“

Uvažuješ nad tým, že niektoré z nadobudnutých poznatkov aplikujete aj v Harvarde?

„Myslím si, že každá skúsenosť nadobudnutá na reprezentačných zrazoch, či už pri mládežníckych výberoch alebo teraz pri ženách, a taktiež po každom seminári, ktorý absolvujeme spolu s kolegom Rajčanom, posúvajú náš klub ďalej. Skvelým príkladom je trojica mladých hráčok z nášho klubu, ktoré sa svojimi výkonmi prebojovali do záverečnej zostavy reprezentácie žien na majstrovstvá sveta. Rýchlo sa adaptovali a aj napriek tomu, že dve z nich nehrajú najvyššiu súťaž, dokázali sa presadiť na medzinárodnom fóre medzi svetovou florbalovou špičkou. Vždy sa snažím aplikovať hru reprezentácie do nášho družstva žien v Harvarde, aby dievčatá pochytili správne návyky a mali ľahší prechod z klubu do reprezentácie.“

Aký najsilnejší zážitok si si odniesol z majstrovstiev sveta?

„Celý šampionát bol jeden obrovský zážitok, ktorý sme si všetci naplno užívali. Výborná partia, dobrá nálada, servis okolo nás na profesionálnej úrovni, výhry, ale aj prehry, to všetko sú nezabudnuteľné momenty...“

Autor: Marián Petrík | NOVINY Tempo
Foto: Per Wiklund | IFF